Nie každá rodinná chvíľa je pokojná. A úprimne? Ani by nemala byť.

Táto galéria vznikla v jablkovom sade, ale pokojne by mohla vzniknúť kdekoľvek, kde sa život deje naplno. Kde deti behajú viac, než stoja. Kde sa smeje nahlas, občas sa hundre, občas sa niekto urazí… a o pár sekúnd je všetko zase inak. S touto rodinou sa nestretávame prvýkrát. A možno práve preto to nie je „fotenie“. Je to skôr spoločný čas, do ktorého prídem s foťákom a nechám veci plynúť.

Žiadne „postav sa sem“. Žiadne „pozri sa a usmej“. Len život. Taký, aký je.

Tri energické deti, rodičia, ktorí to nevzdali a rozhodli sa, že spomienky si netreba odkladať na „keď bude pokoj“. Lebo ten nepríde. A ani nemusí. Fotografie nie sú o tom, aby ste vyzerali dokonalo. Sú o tom, aby ste sa v nich spoznali.

Možno si raz poviete: „Áno, toto sme boli my.“ Trochu hluční, trochu unavení, ale spolu. A presne o tom to celé je.