Neboli tu perfektné pózy.
Boli mraky malých okamihov, ktoré sa nedajú naplánovať — smiech, ktorý prerástol do výkriku, očné kontakty bez varovania, dotyky, ktoré nič nevysvetľovali.

Tento deň nečakal na správny moment — on si momenty vykričal sám. Viem to, pretože som stála uprostred nich a nezastavila sa, aby som to vyleštila.
Nehľadala som úsmevy do kamery — našla som to, čo sa tu skutočne dialo.

Sú to zábery, ktoré neklamú: nie sú sladké — sú pravdivé, drsné, intenzívne, presne také, aké si pamätáte, keď zatvoríte oči.
Tam, kde sa smiech mení na spomienku, tam je tento album.