Obrad prvého svätého prijímania si väčšina pamätá. Ale na to, čo nasledovalo, sa často zabudne. Oslava, kde sa stretli všetky tváre – babky, tety, krstné, sesternice.
Šum rozhovorov, vôňa jedla, pohľady cez stôl. Deti, ktoré sa stratili v hre, dospelí, ktorí si našli čas na dlhší rozhovor. Miesto, kde sa chvíle diali bez ceremoniálu, ale o to viac stáli za zapamätanie.

Tento rok to bolo aj v Deň matiek. A práve vtedy, od dieťaťa, ktoré je inak plné pohybu a energie, prišlo pre mamky malé prekvapenie. Svojský štýl prednesu nič neubral z dojatia, skôr naopak – bolo to úprimné a pravdivé, presne také, aké má byť.