V mina_art_space, priestore, ktorý tento rok patrí ženám — umelkyniam všetkých vekov, štýlov a hlasov. Tentoraz sa tu stretli tri mladé študentky. Tri svety, tri spôsoby, ako sa pozerať, cítiť, tvoriť. Ich diela nehľadajú efekt. Nesú pocit. Ticho. Myšlienku.

Mohla som sa zastaviť a v pokoji sa rozprávať s každou z nich. Počuť, čo ich poháňa a čo im dáva silu tvoriť. Rozmanitosť, ktorú prinášajú, nie je len osviežením — je potrebná.

Tri ženy. Tri ruky, ktoré tvoria. Farba ako reč, plátno ako pamäť. V priestore, kde sa ticho stalo súčasťou rozhovoru. Tri mladé umelkyne. Tri pohľady na svet, ktoré sa stretli v jednom priestore. Plátna, na ktorých sa mieša osobná spoveď. Deň, kedy farba nebola len farbou, ale spôsobom, ako povedať – sme tu.